Je jeseň 2018. Práve mám medzi prednáškami. Sedím za počítačom, pijem kávu a krátim si dlhú chvíľu lustrovaním cestovateľských portálov a rýchlou cestou okolo sveta na ľahko – kurzorom po mape. Zrazu dostávam správu od Toma, stojí v nej:
„Čau Maťo, chalan zháňa parťákov na cestu do Ázie, nemáš záujem?“
„Ha, jasné žeby som chcel, keby som len mohol, ale nedá sa.“
Tom na vlastnú päsť precestovaný kusisko sveta, vždy som obdivoval že má na to gule. So smutným povzdychom surfujem ďalej. Neskoro. Za ten krátky moment sa mi do mysle stihol vkradnúť votrelec, úplne nepatrná drobná myšlienka. Prechádzam si inzerát odznova, hmm, nejaký Peťo Piršel, autom do strednej Ázie, na celé leto. Odrazu dostávam šialený nápad. Prečo nie veď ja môžem ísť, ba čo viac, ja MUSÍM, toto je predsa príležitosť ktorú si nemôžem nechať ujsť. Vzápätí píšem Peťovi správu. A začínam plánovať trasu …
KAMPET 