Bol 24. október. Hlbokým nádychom som si dodal odvahu a napísal som:
- Ahoj, pozeral som ten tvoj inzerát na spolucestovateľa a dosť ma to zaujalo, je to ešte aktuálne ???
Odpoveď na seba nedala dlho čakať.
- Áno, hľadám niekoho kto je veselý a nenáročný… treba mať chuť, úsmev, odvahu a dosť času…
Peťo Piršel je už na prvý pohľad chronický optimista. Chalan, pre ktorého nič nie je problém a slovo nie neznamená odpoveď. Keď mu Slovensko začalo byť malé, presťahoval sa za prácou na Britské ostrovy. Keď mu prestala stačiť Európa, kúpil si malé terénne auto a začal ho pripravovať na cestu do neznáma. Ideu už mal, prostriedky tiež. Čo mu chýbalo bol človek, ktorý by mu na ceste robil spoločnosť.
Začal som nesmelo:
- Volám sa Martin a v živote som necestoval mimo Európy.
- To nevadí, máš nejaké skúsenosti a chuť vyraziť. To je hlavné.
Tento prístup sa mi pozdával. Peťo v tom mal jasno. Veď predsa to je dôvod, prečo ľudia cestujú, aby zažili niečo nové, doposiaľ nepoznané. Neskúsenosť a nevedomosť predsa nie sú prekážkou. Sú to len biele miesta v cestovateľskej mape ľudskej mysle. Miesta, o ktorých existencií vieme, ale až doposiaľ boli pre nás ako dávne, neznáme krajiny označené varovaním hic sunt leones – krajina levov.Stačí ich objaviť a zaplniť biele miesta vlastným dojmom a zážitkom.
Trvalo len pár týždňov, kým Peťo zistil, že môj záujem je vážny a začal so mnou počítať.
- Tak dobre, Martin, vidím že to berieš vážne. Pred cestou nás ešte čaká kopec príprav. Poďme si rozdeliť úlohy…
KAMPET 