Tá mapa je na nezaplatenie. Srdce každého, ako šmirgeľ drsného colníka, obmäkkčí cesta prstom po zaprášenej mape, nalepenej na kapote nášho expedičného mini autíčka. Psík nič nevyňuchal, colník zas (chvala Bohu) nič nenašiel. Takže po, hádam, doposiaľ najrýchlejšom prechode hraníc, sa ocitáme v Tadžikistane.Hory! Bože, ako veľmi ste nám chýbali. Tá púšť má niečo do … Pokračovať v čítaní článku Siedme jazero →

Len si tak sedím pri ceste, lúskam slnečnicové semienka a premýšľam o 50 gramovom kúsku ocele. Pravé predné koleso sa stará o moje pohodlné sedenie, obnažený brzdový kotúč sa leskne v žiare slnka, brzdové čeľuste sa bezmocne hompáľajú obesené na hadičke. Všetko pre jedinú nezvestnú skrutku. Ráno sa lúčime s kolegami. Poliaci smerujú do Kirgizska, … Pokračovať v čítaní článku Pre jednu skrutku … →

Samarkand. Druhé najposvätnejšie miesto Islamu. Vraví sa, že päť ciest do tohoto prekrásneho mesta vynahradí pravovernému moslimovi púť do Mekky. Mohamedán síce nie som, ale aj tak na mňa slovko Samarkand pôsobí priam mysticky. Cesta sem je už taká kúzelná nie je. Asi najlepšie ju vystihuje prívlastok pre dlhú púť veľmi typický - strastiplná. Auto … Pokračovať v čítaní článku Prvá púť →

V oriente nie je nič obyčajné. Ku každému miestu sa viaže legenda, ku každej osobnosti zas neuveriteľný životný príbeh. Keď ale prestáva fungovať fyzika a metrické jednotky sa odrazu zbláznia, tak to začína byť podozrivé... Mesto Khiva si už na turistov zvyklo. Orientačné tabule a smerovníky privedú nič netušiacich turistov zaručene k spoplatnenej bráne s … Pokračovať v čítaní článku Pumpárova čarovná bandaska →

Kto bol raz v Iráne, ten si ho nevie vynachváliť. My s Peťom sme to potešenie zatiaľ nemali, zato sme však mali štastie na jedného neobyčajného Iránca. Mustafa je taká veselá kopa. Vie trochu po rusky, niečo po anglicky a rukami vysvetlí všetko ostatné. Najčastejšie ho zastihnete ako kamiónom s kazašskými značkami brázdi cesty strednej … Pokračovať v čítaní článku Ako Mustafa defekt opravil →

Neprajem to ani najhoršiemu nepriateľovi. Stráviť celú noc na hraniciach je proste na nervy priemerného európana priveľa. A to máme ešte šťastie, že sme turisti. Výraz "turista" z duše neznášam. Ja som predsa cestovateľ, a nie žiadny pajác s visačkou na krku. Keď mi to však pomôže predbehnúť kilometrovú kolónu čakateľov na prechod cez hranice, … Pokračovať v čítaní článku Suchý spacák na dne morskom →

Pevnú zem pod nohami som privýtal so širokým úsmevom na tvári. Konečne mi prestane byť zle a začnem si opäť užívať cestu. Kazachstan - krajina Boratova. S Tomášom sme sa rozlúčili ešte na lodi. Odlišnosť názorov nás nakoniec utvrdila v tom, že bude lepšie ak si každý zvolíme vlastnú cestu (veľa štastia Tomáš, držíme palce). … Pokračovať v čítaní článku Zjedol koňa, išiel pešo … →