Z kopca sme zišli krátko po poludní. Niečo sme zjedli, zamávali pastierom a spustili sa opäť dolu do civilizácie. Dokonca do kolísky civilizácie.
Táto časť Turecka je doslova posiata stopami po dávnych kultúrach. Takmer v každom z množstva kaňonov či skalných brál sa nachádzajú tisíce rokov staré priestory, vytesané do pieskovcovej skaly.
My sme v meste Derinkuyu hľadali rozsiahle podzemné mesto … a našli sme servis.
Palivové potrubie Pinina je deravé ako ústa starej ženy, takže pamiatky idú na dnes bokom a na rade sú opravy. V každej z desiatich garáží v uličke popíja čaj iný majster – elektrikár, klampiar, zvárač, ten umí to a ten zas tohle… toto je presne miesto pre nás.
Po ukrutnom boji so zapečenou skrutkou vyberáme palivové potrubie a zisťujeme skutočný rozsah škôd. Potrubie je natoľko zhrdzavené, že miestny zvárač sa odmieta do neho púšťať. Nevadí. Peťo s rúrou sadá k turkovi do auta a vyrážajú hľadať iného. A čo ja s Tomášom? Pijeme čaj.
Miestny chalani sú proste fantastickí. Je pre nich obrovská pocta hostiť u seba chlapcov zo Slovenska, akurát netušia kde to je…
Peťo sa vracia so zavareným potrubím, jeho sprievodca po miestnych dieľnach od neho nechce ani korunu a okamžite nás pozýva na čaj. Neuveriteľné. Rád by som videl Slováka, ktorý by toto urobil pre neznámeho počerného mohamedána. Namontovať rúru, schovať zdvihák a ideme.
Predstavte si oblohu ožiarenú vychádajúcim slnkom, z ktorej visí stovka pestrofarebných, teplovzdušných balónov. Vznášajú sa nad spleťou kaňonov, dračích papúľ posiatych bielymi pieskovcovými zubami. To je Kapadokya.
Stan mám postavený na mieste, z ktorého sa bežne fotia obrázky na pohľadnice, na úzkom hrebeni rozdeľujúcom dve hlboké, vodou do hladka obrúsené rokliny.
Večer nám pri stolíku robí spoločnočnosť mladý španielsky pár – Joshua a Nerea. Tri roky sa pripravovali na veľkú cestu ich života. Byt v Barcelone vymenili za domov na kolesách, zarábajú si prácou cez internet. Keď vraj chceme vidieť balóny, musíme si privstať. Vzlieta sa ešte za tmy a o šiestej ráno je už po paráde.
Takto nás oklamať! So zalepenými očami márne hľadáme na obzore jediný balón. Piloti si dnes proste dali voľno. To ale nemajú šoféri Landroverov. O siedmej ráno pri nás vystupuje už tretia várka čínskych turistov. Proces sa nemení. Turisti sa narýchlo odfotia a potom si pripijú šampanským. Kým dopijú prvý pohár sú fotky v pojazdnej tlačiarni hotové a zarámované. To je biznis!
Doobedie trávime prechádzkou po mezdi rozprávkové skalné útvary. Ako do obrovských termitísk je do každého vytesaná miestnosť, chodba, či výklenok. Väčšie skaly ukývajú dokonca rozsiahle kresťanské kostoly, zdobené vyblednutými ornamentmi a maľbami svätých.
Kapadokya je obrovská, človek môže jej zákutiach blúdiť celý rok a vždy objaví nové, krásne miesta.
Je na čase otestovať palivové potrubie. Chvíľka napätia, benzín tečie … a kvapká na koleso. Takže plán B, lievik a hadica. Najväčší problém ale nastáva podvečer. Po pár hodinách jazdy stúpame na vysoký horský prechod. Podradzujem … a nič. Rýchlosti sa nám nedarí vpratať do svojich dráh ani obuvákom. Ešte že sme skoro na kopci, dole sa už nejako skotúľame. Len aby to nebola spojka …
KAMPET 