Nikdy som nebol vo väčšom a úchvatnejšom meste. Kilometrovník odpočítaval do mesta ešte dobrých 40 kilometrov a pred nami sa už začala vynárať panoráma televíznych veží a výškových budov ako z amerického filmu. Takto veľkolepo nás v to ráno privítalo mesto mnohých mien a vstupná brána do orientu. Takto okázalo víta svojich návštevníkov Istanbul.
Ráno opúšťame kempovisko v tureckom parku. Blízkosť mora nám už od včera nedá pokoj a my sa ponáhľame pohľadať pláž. Slnko svieti, voda láka, tak šup do plaviek. Letná sezóna sa ešte iba začína, no na chlapcov spod tatier je už voda teplá dosť.
Ubytovanie máme zarezervované priamo v historickom centre mesta a to znamená úzke uličky, hustú premávku a veľa, veľa trúbenia. V jednej chvíli nám dokonca chýbajú 2 centimetre k tomu, aby sme sa zasekli pod mostom. Peťo to ale zvláda bravúrne a po pár nechcených zachádzkach parkujeme kúsoček od hostela. No, hostel, ono je to skôr taká smiešna vežička – čo izba, to poschodie.
V Istanbule nie je núdza o dve veci – obchody a mešity. Hneď zkraja sa púšťame objavovať jedno i druhé. Z každého stánku sa vyškiera Turek s univerzálnym pozdravom – hello my brother, where are you from? Vyzbrojený skúsenosťami z poľských trhov sa púšťame rovno na Grand bazaar. Kryté trhovisko je skôr atrakcia pre turistov než poriadny bazár. Medzi kopami voňavého korenia, lepkavých sladkostí a fejkových kabeliek márne hľadáme vytúženú kladku na navijak či nový držiak na mobil. Pohľad je to ale úchvatný – korenia, šperky a porcelán hrajú všetkými farbami a s tých vôní sa až točí hlava.
Ešte v ten deň postupne obdivujeme všetky najznámejšie pamiatky – palác Topkapi, Hagya Sofiou, Modrú mešitu … samozrejme iba zvonka, veď na prehnané vstupné nemáme. Ešte si dáme krátkeho šlofíka na izbe a poďho pechádzať sa večerným mestom.
Veľmi som sa tešil na pravú tureckú kávu. Zbytočne. Tu sa totiž pije čaj. Veľa čaju. Pijú ho všetci, ale typickým obrazom je partia pánov v stredných rokoch, posedavších okolo malého stolíka na kraji ulice. A tie rozkošné čajové šálky … no ideálne na dvojitú slivovicu.
Ráno si dávame načas. Raňajkovať sa vyberáme do miestneho podniku. Vyberáme si prvý, čo neponúka to isté, ako Turci v Bratislave na obchodnej. Prechádzame sa uličkami mesta, plavíme sa lodným autobusom, ochutnávanie špeciality, pijeme čaj.
Istanbul sa dá objavovať donekonečna. Má svoje svetlé, ale ako každé veľkomesto, aj temné stránky. My sme si ho užili dosýta. Skoro ráno vyrážame objavovať to pravé Turecko.
KAMPET 
Paráda! Ráda bych se tam taky někdy podívala.
Páči sa miPáči sa mi