Len si tak sedím pri ceste, lúskam slnečnicové semienka a premýšľam o 50 gramovom kúsku ocele. Pravé predné koleso sa stará o moje pohodlné sedenie, obnažený brzdový kotúč sa leskne v žiare slnka, brzdové čeľuste sa bezmocne hompáľajú obesené na hadičke. Všetko pre jedinú nezvestnú skrutku.
Ráno sa lúčime s kolegami. Poliaci smerujú do Kirgizska, motorkári zas tam, kde ich pustia. Totiž, aby sme si rozumeli, maďara nechcú ani za svet pustiť do Afganistanu, aby ho náhodou neuniesol Taliban. Španiel sa zas nedostane do Tadžikistanu, pretože jeho platba sa zasekla niekde v polke cesty na ambasádu a novú žiadosť podať nemôže. Nemôžem sa ubrániť doternej myšlienke, že nám jediným to ide akosi hladko.
Mladý majteľ Samarkandského servisu dostal jasné pokyny: vymeniť pružiny, zavariť výfuk, prečistiť hrdzou zanesenú brzdu. Ale čo si dnes neurobíš sám …
To, že fachmani v servise považovali moju opravu výfuku drôtom za večnú síce beriem ako kompliment, ale myslím, že sa tam predsa ešte vrátime, aby oprášili zváračku. Samozrejme zadarmo, nechcú si predsa robiť zlú reklamu. So šéfmechanikom sa lúčime druhý krát … no ešte nie naposledy.
V polovici cesty na hranice začne brzda divoko rachotiť. Hneď nato sa zahryzne do kotúča ako besný doberman, div že neodtrhne koleso. O minútku na to si už s Peťom pri aute dávame preteky v zízaní a škrabaní sa po hlave. Čo tomu dopekla môže byť?
Vedeli ste, že po oprave japonského auta vám nesmie ostať žiadna skrutka? Uzbeci to nevedeli a brzdové čeľuste primontovali k ramenu iba v jednom bode namiesto dvoch.
Pátracia akcia sa začína. Servisákom sa nedá dovolať, do vyšetrovania sa teda púšťa okoloidúci chlalan. Perfektnou angličtinou nám vysvetľuje, že z práce v Austrálií si sem odbehol iba na dovolenku a za rodičmi. Úlohy delíme nasledovne: on vyráža zháňať skrutku po okolitých dedinách, ja zatiaľ odháňam od auta dobromyseľných šoférov. Kažé dve minúty sa pristaví aspoň jeden čo by chcel pomôcť, ale fakt nemá ako …
Taxík sme tu ale ešte nemali. Vystupuje s neho náš kamoš servisák. Od hanby by sa najradšej pod zem prepadol. Z tašky loví malinovky a fajnové pečivko s mletým mäskom, čoby pozornosť podniku pre vyhladovaných európanov. Z vrecka zas päť skrutiek … z ktorých ani jedna nepasuje. Nakoniec nám berie tú jedinú správnu skrutku a poďho hľadať jej kamošku.
Po štyroch hodinách prichádza chvíľka pravdy. Heuréka, pasuje. Milý mechanik nám nedovolí ani len dotknúť sa náradia. Osobne všetko namontuje, overí, dotiahne. Keby mohol, tak nás asi dotlačí až na tadžitskú hranicu, len aby sa tých prekliatych Slovákov už konečne zbavil.
KAMPET 