Jerevan je proste špecialita. Zbúrané historické budovy boli postavené nanovo z betónu. Hoci sú krásne, chýba im patina a punc histórie. Tie, čo zostali po komunistoch, by mali byť zbúrané určite!
Kontrasty mezdi chudobnými a bohatými sú obrovské. Nie je problém tu vidieť autá za stovky tisíc eur, zaparkované na okraji jarmoku so zeleninou a živými zvieratami. Ale aj pre takéto pohľady sa oplatí Jerevan.
Arménsko je krajina kláštorov. Tieto mystické miesta sú najväčším lákadlom pre turistov v celej krajine. A možno preto už nie sú až také mystické… Návštevníkov je priveľa. V dave sa stráca slušnosť a pokora, návštevníci ignorujú povinné zahaľovanie ramien a kolien, sú hluční, otravný. Komercia je zrejme daň, ktorú musí Arménsko zaplatiť, aby prilákalo viac dovolenkárov.
Že Arménsko nemá more? Nevadí, má predsa Sevan. Obrovské jazero vo výške 1900 metrov, ponúka kúpanie v teplej vode s výhľadom na zasnežené vrcholy okolitých kopčekov. Celé severné pobrežie je rozkúskované na kempy a súkromné pláže. Je takmer nemožné okúpať sa bez toho, aby ste nevliezli niekomu do dvora. Miestni trávia pri vode celé leto a svoje pozemky prenajímajú turistom – každá koruna dobrá.
Azerbajdžan na ľavo, Azerbajdžan na pravo. Nežartujem. Drobnú enklávu oddeľuje od materskej krajiny iba úzky pásik zeme a hlavná cesta. Ide vlastne o jeden zalesnený kopec, ku ktorému nevedie žiadna poriadna cesta. Asi nebude náhoda, že si tieto dva susedné štáty nevedia prijsť na meno.